Ako sa to stalo sám neviem, ale moja (ja = Marek Urban) poviedka vyhrala literárnu súťaž. Ako zvyčajne som sa k tejto informácii dostal až pár týždňov po vyhodnotení (na ktorom som samozrejme nebol – školské povinnosti) . Po vyčerpávajúcej mailovej komunikácii s rôznymi ľuďmi sa mi to potvrdilo a tak máte možnosť prečítať si moju víťaznú poviedku “Tak toto, úprimne povedané, neviem pomenovať”.

Čo sa týka súťaže “O dúhovú lampu z krajiny zázračno”, jednalo sa o 16. ročník celoslovenskej literárnej súťaže, organizovaný regionálnym a kultúrnym strediskom v Žiline. Vyhodnotenie prebehlo 10.10.2008 ako vyvrcholenie “Žilinského literárneho festivalu”.

Poviedka je na stiahnutie tu (v .pdf): Marek Urban – Tak toto, úprimne povedané, neviem pomenovať (poviedka)

Dostať vás do deja jednoduchým vyhlásením, že v ten deň práve pršalo, bola strašná zima, že sa nikomu z domu nechcelo vystrčiť ani palec na nohe a ešte aj moje psy radšej zaliezli všetky do jednej búdy, tak to nie je vždy vhodné. Najmä preto, že v ten deň nepršalo, nebývam v dome a psy nemám. Môj posledný škrečok sa upiekol na balkóne, keď som ho nechal v akváriu, samozrejme nechtiac, celý deň bez vody. To som mohol mať sedem. Odvtedy som vlastnil jeden kaktus, ale keď nad ním rozmýšľam, aj on vykapal, pretože som ho nepolieval. Ku koncu už vyzeral dosť zle…

Ale tieto informácie sú vám vlastne úplne na nič, stále o mne, totižto, nemôžete povedať nič zásadné. Že mi zdochol škrečok? Kaktus? To ma ako súdite? Som preto zlý človek? Pozrite sa, prosím, najprv na seba. V prvom rade čítate akúsi naozaj netypickú výpoveď prezlečenú do poviedky naozaj netypického autora, ktorý ani nie je autorom, ale hlavným hrdinom, zatiaľ čo sa vaše deti vonku hrajú na vrahov (a detektívov), v kuchyni vrie voda na kávu, práčka doprala, obed sa blíži, ale nie je navarené stále nič. Veď nech predsa navarí raz aj manžel. Manželka. Stará mama. Bývate sami? A to sa musíte stále prejedať? (pokračovanie v nasledujúcom odkaze)

Kompletnú poviedku nájdete tu (v .pdf): Marek Urban – Tak toto, úprimne povedané, neviem pomenovať (poviedka)