Posts tagged Radka Hoffmanová

Táňa Urbanová + Radka Hoffmanová: tatianaIradena

0

BeFunky Collage1Dve žaby, žubrieny, bývalé študentky scenáristiky. Jeden týždeň, jedna téma, dva výsledky.

Povedzme, že EDITORIÁL.

Ozývame sa Vám s naším spoločným blogom, ktorý sme sa rozhodli založiť rok po našom absolutóriu na JAMU v Brne. Áno. Chýba nám to. Chýbajú nám zadania, deadlines, stres, deficit spánku a všetko to, čo k tomu patrí. Rozhodli sme sa neprokrastinovať a každý týždeň napísať a splniť jedno zadanie. Zadanie, ktoré si zadávame my. Postupne nám ho budete určovať možno práve Vy. Nevieme. Uvidíme. Zatiaľ nás to baví. Tak čítajte. Vždy v pondelok nové texty. Žite a nechajte. Ale nie. Užívajte.

A sledujte jejich blog ZDE

Radka Hoffmanová: Film pre mládež v kontexte súčasnej škandinávskej kinematografie

0

nordvest_952104bMagisterská diplomová práce obhájená v roce 2014.

Autor práce: BcA. Radka Hoffmanová

Vedoucí práce: MgA. Hana Slavíková Ph.D.

Oponent práce: prof. Mgr. Jan Gogola

Anotace
Magisterská diplomová práca „Film pre mládež v kontexte súčasnej škandinávskej kinematografie“ pojednáva o fenoméne súčasneho škandinávskeho filmu pre mládež. Zameriava sa na analýzy vybraných snímok z dánskej, švédskej, nórskej a fínskej filmovej produkcie.

Klíčová slova
Film pre mládež, Škandinávska kinematografia

Text práce Film pre mládež v kontexte súčasnej škandinávskej kinematografie (.pdf)

Radka Hoffmanová: Maroš Hečko – Vyhorení

0

Na tomto mieste visí obraz. To, že ho nevidíš, neznamená, že tam nie je. Z knihy povídek slovenského prozaika vybrala a pořad připravila Radka Hoffmanová. Vysílá Český rozhlas v rámci Týdne slovenské kultury na Vltavě.

Poslouchejte na Vltavě od 3. do 5. listopadu vždy ve 23 hodin.

Maroš Hečko je hudebník, spisovatel, scenárista, producent a šéfdramaturg Rádia FM. Mezi jeho hudební počiny patří kapely a projekty jako například Free Faces, Bezmocná hŕstka nebo Home made mutant. Spolu se Štefanem Semjanem napsal scénář k filmu Na krásnom modrom Dunaji.

V současnosti přichází do slovenských kin film Kandidát, na jehož scénáři se také podílel. Předlohou filmu se stala kniha Kandidát – Denníky z odpočúvania, kterou vydali spolu s Michalem Havranem v roku 2012 v nakladatelství Inaque.sk.

Sbírka povídek Vyhorení vyšla v nakladatelství Tatran v roku 2012. Co je oním vyhořením myšleno? „Vyhorenie – z nesplnených snov, prílišných očakávaní, prepracovanosti, neschopnosti zorientovať sa v zbesilo cválajúcom živote – nielen spája hrdinov Hečkových poviedok, ale odráža aj nový životný prežitok súčasnosti.“ (text ČRo)


Autor: Maroš Hečko Režie: Lukáš Kopecký Dramaturgie: Alena Blažejovská Připravila: Radka Hoffmanová

Radka Hoffmanová: O filmoch. Pre deti, pre mládež. O diskusii s Ivanom Klímom. A tak.

0

I.

Kedy sú filmy pre deti kvalitné? Keď to povedia deti alebo dospelí? Ideálne keby sa o prepojilo. Lenže také filmy väčšinou nesú hanlivé označenie “rodinný film”. Avšak po správnosti by to malo byť tak, že film baví aj dospelého jedinca, nielen dieťa a naopak. Filmy pre deti a filmy o deťoch sú dve odlišné kategórie, ktoré niekedy mylne splývajú v jednu.

Po mojej účasti na filmovom festivale pre deti a mládež v bývalom Karl-Marx-Stadte som nad tým začala premýšľať viac a viac. Je hlúpe myslieť si, že filmovú produkciu pre deti zastupujú len veľké filmové štúdia v USA s krásnymi animáciami alebo že filmy pre deti musia byť za každú cenu mravne náučné. Nie nie. Je veľa rôznych prístupov. Koľko z nich sa však dostane na plátna kín v krajinách ako Slovensko alebo Česká republika? Začarovaný kruh i elipsa, ako by povedal Peťo Tázok.

Detská kinematografia je v našom geografickom pásme vnímaná ako podradná. Aspoň ja mám taký pocit. Pri tom napríklad v Dánsku (áno áno, viem, že to je iný svet!) majú pravidlo (neviem nakoľko písané a nakoľko nie), že každý režisér by mal natočiť film pre deti / mládež. Väčšina si vyberá mládež lebo k tomu majú vekovo bližšie, čo je vcelku logické. A tie filmy vôbec nie sú hlúpe, neurazia ani dospelého diváka.

Ďalšou vecou je vnímanie týchto filmov. Narazila som na to, že riaditeľovi festivalu sa jeden film, konkrétne tento,

veľmi pozdával, nakoľko film reaguje na súčasnú situáciu atď. Pre mňa to bolo 80 minútové (resp. 70 minútové lebo prvých 10 minút ešte pôsobilo ako tak zaujímavo) peklíčko. Ostala som však v kinosále lebo som veľmi zvedavá ako z toho režisér vykľučkuje, a ako celý príbeh ukončí. Márnosť nad márnosť! Všetko to záleží od vkusu, uhla pohľadu a aj backround-u. Samozrejme, ako vždy a všade. A práve preto by ma zaujímal backround organizátorov podobných festivalov, aby som si to mohla celé poskladať a možno aj lepšie pochopiť.

Zrejme sú kritéria na vnímanie filmov pre deti a mládež (to slovo zaváňa minulosťou) iné ako pre filmy určené dospelému publiku. Nielen, čo sa príbehu a spôsobu jeho podania týka, ale aj jeho technickej stránky – spôsobu snímania kamery, strih, hudba atď.

Najväčšia nevýhoda detských filmov na festivaloch pre mňa spočíva v simultánnom dabingu. Viem, že tam niet inej cesty a riešenia. No mňa, ako diváka zvyknutého na originálne znenie (či už s alebo bez tituliek), to veľmi rušilo vo vnímaní deja. Niekedy až tak, že som musela predčasne zo sály odísť i keď som film chcela vidieť. Ako napríklad britský film Spike Island. Počúvať nemecký hlas, inak sympatického muža, čítať anglické titulky a do toho vnímať ten manchesterský akcent v pozadí o 21:30, to už naozaj nešlo a bolo to podľa mňa aj úplne zbytočné.

II.

Diskusia s Ivanom Klímom v budove Stáleho zastúpenia ČR v EU, či ako presne sa to nazýva. Entrée bolo vskutku apokalyptické. Najprv nastala tma. Potom blikali všetky neónové lampy v miestnosti. K tomu všetkému sa pridala ohlušujúca spätná väzba z mikrofónov. Nedalo sa to zastaviť. Ľudia si zapchávali uši a sledovali, čo sa deje. Hystéria v ich očiach postupne narastala. Všetko to bolo, len kvôli tomu, aby mal autor dostatok svetla, čo sa asi po 5 minútach nakoniec podarilo.

Klíma prečítal kratučký fejtón z pred 20 rokov. Otázky. Prvá sa týkala jeho postoja k fialovému fuckerovi na Vltave. Jej pointou bolo získať názor, či ide o prejav dobrej alebo zlej demokracie. V ďalšej otázke padli výrazy ako neexistencia fyzických hraníc, existencia hraníc mentálnych, euroskepticizmus Čechov. V jednej z ďalších otázok sa pýtajúci pán opýtal Ivana Klímu, či by mohol objasniť vďaka komu (pozor, pozor, na to tieto dve slovíčka sa kládol veľký dôraz) sa počas komunizmu mohli v zahraničí vydávať knihy českých autorov. Správna odpoveď znie: vďaka diplomatom! Tak. Verím tomu, ostatne, keď to potvrdil aj Klíma, tak nemám dôvod neveriť. Avšak spôsob akým bola otázka položená a hlavne ten skrytý význam, ktorý spočíval v podtrhnutí dôležitosti diplomatov (čo nechcem nijak spochybňovať) zaváňal propagandou únie. Aspoň v mojich očiach, neviem ako to vnímali ostatní zúčastnení. Potom sa ozval “literárny barbar” (ako sa pán sám dobrovoľne označil a publikum sa slušne zasmialo) s otázkou, či by mu Klíma vedel odporučiť autorov, či autorky a ich knihy, ktoré by si mal prečítať. No a otázky sa presunuli do tejto roviny. Režim spisovateľa, literárna kritika, veľkosť nákladu, inšpirácia atď, atď. Potom Klíma, zrejme unavený, upozornil na to, že je už skoro 22:00, diskusia sa skončila a všetci sa pobrali domov.

Prechádzala som cez Rue Luxembourg. Vyzeralo to na veľkú party. Hudba, množstvo ľudí, víno a tanečky. Je štvrtok pre ľudí pracujúcich pre úniu piatkom, aby následne mohli toto mesto na víkend opustiť?

Text uveřejněný na blogu autorky

Radka Hoffmanová: Pogrom v sne

0

Snívalo sa mi , že som sedela v metre. Vlak odrazu zastal a všetci ľudia začali chaoticky otvárať dvere na vlaku a vybiehať von. Otočila som sa a pozrela, čo sa deje. Videla som skupinu Rómov stojacu na koľajniciach s lopatami v rukách. Blokáda. Ľudia utekali. Nevedela som, čo mám robiť. Ostala som vo vlaku. Vlak sa pohol opačným smerom. Na nasledujúcej zastávke som vystúpila. Všade vládla panika. Ani som o tom nevedela a bola som súčasťou skupiny proti ktorej bol namierený pogrom. Vo svojej naivite som si , v duchu, hovorila, že keď sú tam ľudia, tak som v bezpečí…

To isté si možno vravia niektorí Rómovia (možno len fabulujem), keď vidia prípadne zažívajú tie nezmyselné pochody v mojej druhej domovine. A kde sú tí ľudia? V bezpečí svojich skrýš…

Bruselské pyré

Viem, že si asi trúfam. Po prvom dni nazvať niečo ako resumé. Resumé prvého dňa. Takto by to mohlo byť, ale nebude. Pyré je možno lepší titulok…

Neviem, či ma výročie okupácie ovplyvnilo natoľko, aby som skreslene vnímala svoje dni. Vo štvrok 22.augusta o 1:30 v noci som sa na zvonenie budíka prebrala zo spánku. Umyla som sa a prichystala. Tajne som dúfala, že nebudem mať nadváhu, že všetko prebehne hladko. O 2:00 sme vyrazili smer Budapešť. Okolo 4:00 sme tam už boli. Postavila som sa do dlhej frontičky. Hromadný exodus. Londýn, Miláno, Štokholm, Brusel (dokonca dva krát), Catania. Nadváhu som nemala.

Duty free zóna. Luxusné výrobky na mojej tvári, aby som aspoň čiastočne prekryla únavu a pôsobila sviežo. Toto sa mi ostatne podarilo na celý deň. A potom let, autobus, metro, autobus. Vystúpila som pri nemocnici. Už z diaľky som videla budovu intráku, v ktorom budem pobývať krátky čas kým nájdem niečo iné. Prvé dojmy z tejto budovy sú horšie, než som si predstavovala. Keďže sú prázdniny, tak sprchy a záchody v našej časti chodby sú zatvorené, používať však môžem tie na opačnej strane. Prišla som na to, že som si akosi zabudla pribaliť aspoň príbor alebo niečo kuchynského charakteru. A tak teraz nemám z čoho jesť ani piť. Viem, že keď sa presťahujem, tak tam bude všetko. Vidím to teraz na fotkách. Plne vybavené bytíky, o ktorých snívam. Začínam sa obávať toho, že nenájdem nič viac a viac… Vždy je tam nejaký zádrhel. V hlave mi stále rotuje predstava, že som emigrovala a teraz sa musím popasovať s nástrahami kapitalizmu. Intrák na mňa pôsobí ako ubytovňa pre tých, čo hľadajú lepší život v cudzine. Radosť mi akurát urobil “small talk” s ujom upratovačom vo francúzštine.

S bolesťou hlavy vyrážam do mesta, nech sa trochu dám dokopy a dám tomuto mestu šancu. Hlavne som však potrebovala vyriešiť problém s pripojením. Chcela som si vybaviť šalinkartu, na ktorú potrebujem fotku. Automat v metre však nefunguje. Takže bohužel. Niekedy inokedy. Skúsim to zrejme dnes. V podstate neviem čo skôr, či čučať do compu a vypisovať všetkým na všetky ponuky alebo sa vytratiť do mesta a snažiť sa nájsť nejaké prepojenie s týmto mestom…

Kufor som si ešte nevybalila. Nemá zmysel sa zabývať, keď odtiaľto čoskoro zmiznem. No, na druhej strane je to asi praktickejšie. Takto mi kufor zavadzia v strede izby. Zútulňujem si to tu bordelom a cítím sa osamelo

Jean Claude Van Damme je tiež Belgičan!

Ak by to niekoho zaujímalo, tak sa mám už lepšie. Prvé dojmy sú zažehnané. Neznamená to však, že by som na tomto intráku chcela ostať i naďalej, že áno…

Denne sa učím holandčinu, hovorím po anglicky a snažím sa vymotať z francúzštiny. Mentálne unavená, niekedy asi aj zaostalá. Zrejme však pôsobím ako domáca, keď sa ma ľudia pýtajú na cestu prípadne na ceny v obchode. Jednému mužovi som dokonca bola schopná poradiť a na dôvažok (zvláštne to slovo) aj dobre.

Snažím sa mať prehľad o tom, čo sa deje doma. V oboch mojich krajinách. Vlastne v troch.

Bavím sa na veľa veciach. Na názvoch barov. Zagorka. Fico. Deformácia sa vyskytla aj pri čítaní názvu zastávky “Zaman – Forest National”, keď som to automaticky prečítala ako Zeman. Bavím sa na ujovi, ktorý v metre spieva po francúzsky pesničky z Repete alebo na mladom mužovi, ktorý si v autobuse púšťa z mobilu reggae a vykrikuje, že je Jean Claude Van Damme lebo aj on je Belgičan a to je cool!

Prichádzam na to, že cenový rozdiel medzi bio a nebio nemusí byť tak ohromne veľký, že Spotify je dobrá vec, že keď vidím žltý autobus Student agency v centre Bruseli, tak som na chvíľu zmätená z toho, kde sa nachádzam.

Nerozumiem sendvičovej kultúre. Skúšam pivá, kávy, hranolky avec sauce andalouse… Zajtra idem na trh. Dnes nerobím nič. Nič špeciálne.

Další příspěvky (nejen z Bruselu) sledujte na blogu autorky

Radka Hoffmanová: ERASMUS documentary

0

Documentary about 8 young students during their ERASMUS exchange study in Janáček Academy of Music and Performing Arts in Brno, Czech republic. 2011/2012.

Directed by Radka Hoffmanová and Matúš Labanc.

Erasmus students: Mário Abel, Louis Tappenden, Tom Daish, Steve Earl, Virginia Zambrana Quarrato, Sara Connor, Mauricio Estrada Aguilar, Virpi Honkanen.

Radka Hoffmanová: Something like trailer

0

Trailer for documentary movie about students who did Erasmus exchange in JAMU Brno, Czech Republic 2012.

Režie Radka Hoffmanová, Matúš Labanc.

Radka Hoffmanová: niečo ako film / something like short

0

Krátký film vzniklý v rámci předmětu Audiovizuální projekt.

Hrají: Steve Earl, Tereza Slavkovská, Mário Abel, Mauricio Estrada, Sara Vidal, Louis Tappenden

Kamera: Tomáš Koňařík

Námět, scénář, režie, střih: Radka Hoffmanová

Natáčeno v Lisabonu a Brně

Radka Hoffmanová: More v okne a v tom okne ty

0

Text uvedený na Salonu původní tvorby 2012

Scénář: Radka Hoffmanová

Režie: Adam Gold (DD2)
Produkce: Ludmila Havelková (DM1)
Hrají: Milada Vyhnálková (ČH1), Lucie Ingrová (ČH2), Vojtěch Říha (ČH2)

Hodnotící zprávy programu Erasmus 2011/12

0

Hodnotící zprávy studentů po pobytu na zahraničních vysokých školách v rámci programu Erasmus v akademickém roce 2011/12.

Tereza Adámková - Impakt Foundation (Nizozemí)

Lenka Hajdučková - Designersblock (Velká Británie)

Radka Hoffmanová – Escola Superior de Teatro e Cinema (Portugalsko)

Rebeka Uličná – University Of Wales, Newport (Velká Británie)

Hodnotící zprávy z akademického roku 2010/11

Go to Top